O nás

 

Už odmalička bolo v našej domácnosti nejaké to zvieratko. Najskôr to bol škrečok Tvičo 1. Tvičo bol  úžasný škrečok, strašne mazlivý  a hravý. Po jeho smrti našu domácnosť obohatili ďalší škrečkovia Tvičo II, Tvičo III-Tvičo V.  Za zmienku stojí Tvičo III, ktorého sme  premenovali na cestovateľa a ktorý nám svojimi cestovateľskými nápadmi privádzal do šialenstva.  Však posúďte sami, 10 minút do polnoci na Silvestra a my hľadáme škrečka, nestačí??? Krásny nedeľný večer, my sa balíme na druhý deň do školy, keď zazvonia susedia, ktorý bývajú pod nami a v náruči náš najdrahší Tvičo III.  

Počas obdobia kraľovania Tviča V. sa naša domácnosť rozšírila o kríženku bradáča Astu.  K Aste sme prišli ako slepé kura k zrnu ako sa hovorí.  Jedného dňa sa mamina zmienila susede, ktorá mala bradáčika Fredyho aký je to skvelý psík a že možno niekedy by aj ona chcela takého a o niekoľko týždňov neskôr sa Fredymu narodili traja potomkovia, tri krásne malé slečny.  Asta bol skvelý psík, veselý, hrávy, ktorý si nás dokonale vycvičil na svoj obraz:) V 13 rokoch bola stále aktívna, hravá a stále uštekaná ako vždy.  Jedine o čo pomaly prichádzala bol sluch, ale to jej nevadilo a naopak sa stalo výhodou, lebo sa prestala báť búrky a ohňostrojov, takže viedla spokojný život po našom boku. Žial ju chytila agresívna rakovina a v priebehu troch mesiacov sme o našu najdrahšiu Astu prišli.

Ale Asta nebol jediný člen v našej rodine. U starých rodičov sme mali Slovenského kopova Kardoška zo Španieho poľa, ktorý s nami rástol a spolu sme blbli. Tiež nás opustil v 13 rokoch, keď mu dobilo jeho slabé srdiečko....  

Po Aste sme už ďalšieho psíka nechceli, ale viac  a viac nám chýbalo to chlpaté čudo, s ktorým sme chodili na prechádzky, stretávali sa s podobne postihnutými ľuďmi a tak sme sa jedného dňa rozhodli, že si obstaráme nového psíka. Keďže sme sa presťahovali do rodinného domu so záhradou, rozhodli sme sa pre strážne plemeno, ktoré nás malo strážiť a zároveň, ktoré by sa stalo naším spoločníkom pre chvíle dobré i zlé... A tak do nášho života prišiel hurikán zvaný Eston... Nikdy nezabudnem na ten prvý bláznivý týždeň, keď k nám prišiel... Estonko predčil akéhokoľvek psíka či zvieracieho tvora čo sme predtým mali.   Na jeho lumpárny sa proste nedá zabudnúť a stále s láskou a smiechom na to spomíname, hoc vtedy nám do smiechu nebolo. Viac o jeho zážitkoch z prvých 4 rokov života si môžete prečítať v archívoch: Archív 2008-2009, Archív 2010-2011.  Keď mal Estonko štyri roky, naša svorka sa rozrástla o nádherného tvorečka - motýlika Noxíka a o dva roky neskôr aj malú slečnu Evelínku.