Zamyslenie
Je noc, len hviezdy a mesiac osvetlujú nočnú oblohu. Možno sa pýtate, prečo v tak neskorú hodinu nespím. Vysvetlenie je veľmi prosté. Môj organizmus mi to nedovoľuje. Tá nemožnosť zaspať má však pozitívnu stránku. Všade je ticho, nikto po mne nič nechce, v televízií nič nebeží, psy sladko spia a ja mám dostatok času "lúskať" moje obľúbené blogy a ďalej sa vzdelávať v oblasti výcviku psa. Okrem čítania si svoj voľný čas vypĺňam aj prezeraním tréningových videí, ktoré mám uložené v počítači, nezostrihané a teda mám možnosť vidieť každú jednu moju chybu a že ich je množstvo si asi viete veľmi dobre predstaviť... S každým jedným videom ma napadajú rôzne myšlienky o Estonovi a Noxovi. Obaja sú miláčikovia a šikulkovia, v mnohých veciach sú si veľmi podobní (často viac ako by som sama chcela) a v mnohých veciach sú si odlišní. Na základe všetkých týchto faktorov som sa rozhodla napísať také malé zhrnutie o nich, sebe i o roku 2012.
Rok 2012 bol predovšetkým rokom príchodu nového člena - Noxíka. Noxík bol už odmalička veľmi šikovn7, spolupracoval, mal obrovskú chuť sa preťahovať o čokoľvek a bol to veľký lumpík. Jedine z čoho som bola smutná bol fakt, že takmer vôbec nejedol, pamlsky nemali žiaden zmysel a v zápätí začali jeho obrovské zdravotné trampoty, ktoré sa vliekli počas celého roka. V prestávkach kedy mu bolo dobre, sme sa vrhali do cvičenia, ale bolo to márne... jeden krok vpred, tri kroky vzad. Nechcem sa už vracať k tomu obdobiu, kedy mu bolo naozaj veľmi zle, kedy to vzdal.... jediné čo k tomu povedať chcem je fakt, že ani toto náročné obdobie by som nemenila. Noxík je mi vďaka tomu obdobiu bližší... Ako som spomínala vyššie, momentálne mi nie je zo zdravotného hľadiska do spevu a zakúšam aspoň malú časť toho, v čom žil Nox niekoľko mesiacov. Po príchode domov na vianočné prázdniny som najskôr dostala len alergiu na niečo neznáme (nádcha, kýchanie), v zápätí menšie astmatické stavy, kedy som nemohla poriadne dýchať a k tomu sa pridružili bolesti žalúdka a pálenie žáhy. Nech zjem čokolvek - či nezjem, je mi proste zle. Jediná miestnosť, kde môžem ako tak dýchať, je miestnosť kde spí momentálne Eston. A z nejakého určite rozumného dôvodu mi začne byť najviac zle v noci :( Chudák Nox, je to bojovník... zažíval podobné stavy a nevedel ako mi to má povedať:(( Ale vráťme sa k tréningom....
Pri sledovaní videí som si uvedomila zaujímavý fakt. Eston mal odmalička problémy s cvikom ľahni. Tento cvik nám trval strašne dlho a až cez kliker sa ho konečne poriadne naučil a dokonca ho má veľmi rád a je to jeden z prvých vecí, ktoré ponúka pri nových cvikoch. Tento boj som mala v hlave a preto aj pri Noxovi na tomto cviku stále pracujem, pilujem hoc by som sa mala zamerať na cviky, ktoré robia problém Noxovi. Nikdy som si to neuvedomila až teraz, keď vidím tie videá. Keď už spomínam Estona... je úžasné vidieť hoc necvičil niekoľko mesiacov, cviky ktoré sa učil cez kliker stále vie spraviť hoc vytknúť by som mohla veľa (veľa nepresností vzniká už aj vďaka tomu, že som už zvyknutá na Noxovu veľkosť). Fakt, že Eston necvičí je však najlepšie viditeľný pri učení nových trikov. Ponúka už naučené, ale už nové veci... hmm kým ho niečo osvieti spraviť, príde do fáze kedy začína byť frustrovaný a to buď šteká, vyskočí na mňa alebo mi obkusuje ruku. Teraz na konci sviatkov však vidím veľký pokrok a už mu to v jeho hlavičke pekne šrotuje.
Noxík, odkedy mu je lepšie, má vyhovujúcejšie granule, začal priberať (aktuálna váha 2 kg) zrazu má aj prirodzene obrovské množstvo energie. Keď vidí že už niečo beriem do rúk (všetko sa dá predsa použíť ako nejaká nová pomôcka na nový trik, však?) už okolo mňa veselo poskakuje a viditeľne sa teší. Pred začiatkom t. lekcie by mala byť hra. A tu nastal jeden z veľkých kameňov úrazu. Z nejakého dôvodu Nox začal odmietať hračky, jedine čo vezme na chvíľu do papuľky je Pán Tchor, ktorého mu mám hádzať, ale inak sa o neho moc naťahovať nechce. Naťahovanie u neho prestalo existovať. Obrázky nižšie sú spravené v júli a momentálne už toto u Noxa nevidíte:(
Neviem si to dosť dobre vysvetliť, čo sa stalo, ale stalo sa. Ďalším úskalím sa stala manipulácia a pohyby. Po množstve vyšetrení začal byť strašne citlivý na niektoré časti tela, bojí sa a ľaká sa prudkých pohybov, pohybov nôh v jeho blízkosti atď. Z vecí, ktorých sa predtým nebál, sa stali strašiaci. Takže naším hlavným cieľom je prostredníctvom rôznych trikov úspešne zvládnuť jeho strachy a citlivosť. Prosím, ak nás niekde stretnete, nevrhajte sa na neho, ale dajte mu čas nech k vám príde sám. Verím, že časom zvládneme aj toto.
Z videí z posledných dní môžete vidieť ako to Noxíkovi pekne ide, je moc šikovný za to ja som kopyto s veľkým K. Hold, ani tona kníh, nekonečné množstvo seminárov s tými naj super trénermi zo mňa nespravia šikovného trénera. Chce to len čas (doprajte mi čas aby som mnohé veci pochopila a zžila sa s nimi, prípadne mi základné veci pripomeňte a buďte na mňa milosrdní), cvik a chuť na sebe ďalej pracovať. Jedným z cieľov, ktoré chcem tento rok na sebe dosiahnuť je dôslednosť. Uvedomujem si, že dôslednosť je moja naväčšia oblasť pre zlepšenie. Ďalšou oblasťou je plánovanie... väčšinou som tréning (žial nielen on) brala ako prišiel. Priznám sa, že som ho neplánovala tak akoby sa patrilo, aby z tréningu bol najväčší efekt. A obrovské medzery sú aj v písaní tréningového denníku Dúfam, že tento rok tieto dve najväčšie mínusové oblasti zlepším...
"Keď sa ti niekto vysmieva, alebo hovorí, že nie si dobrý... NEVER MU! Nemá ani tušenie, aký naozaj si a čo všetko DOKÁŽEŠ!"