Výstava v Rumunsku
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna facebookova skupina "S námi na výstavu!". V jeden krásny, horúci den som si v skupine všimla informácie k výstave, ktorá sa mala konať v Rumunsku. Samotná výstava ani to množstvo kilometrov ma nijak zvlášt nelákalo, ale keď o nej začala premýšlať aj naša nová známa Katka, začala som sa detailnejšie o výstave informovať. Dôvodom bola najmä zvedavosť... Posledné roky som čítala na stránkach či facebooku kritiky na ľudí, ktorí sa rozhodli ísť na výstavu do Rumunska, Srbska, Čiernej Hory, Ukrajiny či Chorvátska. V mnohých prípadoch sa vracali ovešaní titulmi najvyššími, v triedach boli sami a celkovo to vyzeralo tak, že ktokoľvek zaplatí výstavný poplatok, z krajiny neodíde bez šampióna... Aká jednoduchá a ľahká cesta k úspechu. A tak som sa rozhodla, že si sama overím ako to vlastne s tými výstavami v týchto krajinách vlastne je.
V piatok večer sme sa v Prahe pripojili k Barbore a Petre, pri Brne sme pribrali ďalších ľudí, psov a vydali sa na cestu smer Rumunsko. Cesta bola trošku adrenalínová. V Maďarsku po daždi v protismere motorkár nezvládol cestu a tesne pred nami padol a letel pod naše autá. Vďaka Petre a Romanovi sa našťastie nič vážne nestalo a motorkár nielenže prežil, ale aj bez väčšieho zranenia. Ale bolo to len o chlp... Ďalšia "zábavná" príhoda bola, keď náklaďák odbočoval doľava a pravdepodobne mu niečo vypadlo a zasiahlo naše auto. Rana ako z dela, ale našťastie len pár škrabancov. Zvyšok cesty už prebiehal v pohode. Týmto skláňam obrovskú poklonu našim šoférom a najmä Petre za dovoz i odvoz miláčikov. Odšoférovať cca 2100 km s tým, že nemala moc času na odpočinok, klobúk dolu.
Pred odchodom do Rumunska ma veľa ľudí upozorňovala na strašnú situáciu na cestách, žobrajúce deti skáčuce pod kolesá a podobne. Neviem, či sme boli v nesprávnej oblasti, ale nič zlé sme nezažili. Cesty boli dokonca v lepšom stave ako na Slovensku či v Českej republike. Momentálne pracujú na diaľnici až do Bukurešti, ale niekoľko úsekov je už otvorených. Bolo zaujímavé sledovať aj "architektúru" jednotlivých miest, kde sa človek občas pozastavoval nad mierou (ne)vkusu. Po nekonečných hodinách v aute sme nakoniec šťastne dorazili na výstavu.
Nakoľko som nemala zaplatené poplatky, postavila som sa s ostatnými do rady. Pred výstavnou kanceláriou bolo neskutočné množstvo ľudí, ale aj tak sa nám podarilo úspešne zaplatiť poplatky (bez akýchkoľvek navýšení za oneskorenú platbu, či platbu na mieste) a dostať sa načas ku kruhu. Celá výstava sa nachádzala v peknom prostredí citatedely čo umožňovalo rozmiestniť kruhy v areáli tak, že bolo dosť miesta pre kruhy ako i miesta pre vystavovateľov, stany, stoly, klietky pre psov atď. Po celom areáli bol rozmiestnený dostatočný počet záchodov, prístup k vode, kde sme mohli čerpať vodu pre psov, trávniky, kde sa psy mohli venčiť a celkovo moc pekne spravený areál. Stánkov síce nebolo veľa, ale aj tak som si mohla vybrať niečo pekné pre psa a ochutnať domáce špeciality a jedlo bolo podľa mňa skvelé. A pre milovníkov piva mali aj české pivo :)
V sobotu posudzovala náš kruh (FCI 9) p. Dagmar Klein. Tesne pred odchodom som skúmala koho to tam vlastne máme za rozhodcov a pri zistení, že p. Klein je/bola (?) chovateľka plemena papillon som sa potešila, že sa dozviem ako na tom Evelinka vlastne je z pohľadu človeka, ktorý pozná papillonov a vie ako by mal papillon vyzerať. Zároveň som i znervóznela, nakoľko som vedela, že až také "ľahké" to asi nebude a kľudne môžeme odísť so známkou veľmi dobrá... Pani rozhodkyňa bola po celú dobu i pri posudzovaní ostatných plemien nadmieru profesionálna, kľudná a pohodová. Často som ju počula ako hovorí: "Nenáhlite sa, vezmite si čas a hlavne kľud". Človeka to ukľudnilo a mohol sa v kľude a v pohode venovať psíkovi, predvedeniu a čas v kruhu si naozaj užil. Toto bola prvá výstava, ktorú som si naozaj užila a nebola som nervózna. A že tých výstav nebolo málo .... K psíkom pristupovala veľmi jemne, ale dôsledne psov popozerala jednak v pohybe, ale i staticky na stole, poprezerala zuby, chrbát, proste všetko.... U mnohých sa na chvíľu zastavila a zhodnotila aktuálny stav psíka. Nakoľko sme nedostávali posudky, len celkové hodnotenie so známkou a prípadnými titulmi, to bolo skvelé riešenie a aspoň ústne ste sa dozvedeli, čo sa rozhodcovi na psíkovi páči, nepáči, čo by sa malo zlepšiť. Napriek pohodovému prístupu a priateľskému správaniu však neváhala zadávať i známky veľmi dobrá, či zadať známku výborna 1 bez titulu a čo som videla, stávalo sa to aj v triede šampionov, kde to človek naozaj nečaká. Čo si však najviac cením je, že obaja rozhodcovia pí. Klein i p. Muntean dbali okrem exteriéru aj na povahu psa. Psi, ktorí boli neistí, bojazliví, boli ohodnotení zníženou známkou. Jeden moc krásny psík počas hodnotenia pohybu nosil zvesený chvost a prejavoval neistotu, nakoniec skončil so známkou veľmi dobrá. Po dlhšom čakaní (ako vždy papillon takmer na konci:D) sme sa konečne dostali narad. Najskôr do kruhu nastúpil do triedy šampiónov nádherný pes Ramazotti von den Kolibris. Vskutku nádherný pes. V triede si vybehal hodnotenie V1 CAC CACIB Best of Male a postúpil tým do behu o BOBa. A po ňom nastúpila do triedy mladých Evelínka. Evelínka mala veselú náladu a ešte som ju v takej skvelej nálade na výstave nevidela. Nádherne sa v behu predvádzala a i posudzovanie na stole si užila. Krásne na stole stála a po prehliadke zubov pí. rozhodkyňu chcela vyoblizovať :) Ešte sme si zabehli tam i späť a už som len s malou dušou čakala, či sa Evelínka predviedla tak,aby získala CACJ. A to čo nasledovalo som nečakala ani vo sne. Evelínka priam nadchla pani rozhodkyňu, ktorá nám povedala veľa krásnych slov o Eve, takže som sa naparovala ako hrdý páv:) A potom už len zagratulovala k titulu V1 CACJ BOJ. Po nás nastúpila do kruhu šampionov ďalšia zástupkyňa českých papillonov - Dynamica Chrudimský motýlek. Dynamicu som si premenovala na Princeznú, nakoľko je nielen krásna, ale aj doslová sladká princeznička s milou povahou a za tie tri dni som si ju moc moc obľúbila. Úžasné stvorenie. Na moje prekvapenie sme si po posúdení Dynamici a hodnotení odniesli aj hodnotenie Best of Female a ocitli sme sa v kruhu spolu s Ramazottim v behu o BOBa. Kto videl Ramazottiho musí vedieť, čo som si tak mohla myslieť... O to väčšie prekvapenie bolo, keď mi zrazu p. Klein gratuluje k víťazstvu a k získaniu BOBa a Ramazottimu k titulu BOS. Nemohla som tomu uveriť a zostala som tým zaskočená. Miesto CACJu sme si odniesli titul najvyšší a ocitli sme sa v záverečných súťažiach. Dokonca dvakrát. Raz ako zástupca pre súťaž o Junior BISa a druhýkrát ako zástupca pre BOGa 9. S Katkou a ostatnými sme sa postupne presunuli ku kruhu, kde mali byť záverečné súťaže a oddychovali sme, jedli a rozprávali sa. Ja som čas využila na zistenie, kde to akože vlastne nastupujeme a ako to vlastne prebieha, keďže som až na jednu výstavu v Senci v záverečkách nikdy nebola. Nakoniec sme nastúpili do záverečiek, kde boli všetky plemená skupiny 9. Spravili sme kolečko a nastal užší výber. Zrazu sme sa s Eve ocitli na strane, kde boli ešte ďalší štyria psy. Myslela som, že máme odísť, ale nie. Neuveriteľne sme sa ocitli medzi piatimi naj psíkmi zo skupiny 9 a ostatní psíkovia museli odísť. A nás čakalo opäť behanie a predvádzanie sa. A hoci sme sa neocitli na bedni, bol to pre mňa naprosto úžasný zážitok. Pri odchode z kruhu sme si odniesli kokardu za titul BOB a kým ostatní šli oddychovať, my sme si museli švihnúť a dostať sa na druhú stranu v kruhu, kde vbiehali psíkovia do záverečiek a čakalo nás behanie o JUNIOR BISa. Tam sa nám až tak "nedarilo", ale aj to bol skvelý zážitok a videli sme nádherných mladých psov a ja som zblízka videla ako má vyzerať predvedenie psíka. Handlerka víťazného JUNIOR BISa predviedla psíka priam úchvatne. Proste úžasné. Našej českej výprave sa darilo priam úžasne a ocitli sa v záverečných súťažiach na priečkach najvyšších. Unavení z cestovania a vystavovania, sme sa za tmy prepravovali do rezervovaného hotela Rustiqa. Chvíľu nám trvalo sa tam dopraviť, ale nakoniec sme okolo jedenástej večer hotel objavili a unavení sme zaspali. Izby boli menšie, ale útulné, čisté a nasledujúci deň sme mali v cene aj skvelé raňajky. Ľudia boli veľmi milí, úslužní a aj cena za izbu bola skvelá. Po raňajkách sme zaplatili za ubytovanie a vybrali sme sa opäť na výstavu. V nedeľu mal náš kruh posudzovať p. rozhodca Petru Muntean. Ešte na izbe som Katke hovorila, že sa bojím, či si vôbec ten CACJ odnesieme a neobídeme aj horšie. V sobotu v kruhu, kde posudzoval to "sekal" a poriadne. Neváhal použiť známku veľmi dobrá a jedno plemeno síce odišlo s hodnoteniami výborný, ale takmer všetci bez titulu. Veľmi dbal na pohyb a správanie psíka pri predvádzaní sa. Často som ho aj v nedeľu videla ako vysvetľuje handlerovi psa, čo bolo zlé na pohybe psa. A konečne prišli narad aj papilloni. Zostava bola rovnaká ako v sobotu. Pes, trieda šampionov Ramazotti, fena trieda mladých Evelina a fena trieda šampionov Dynamica. A opäť sa opakoval scénar zo soboty a Eve si vybehala V1 CACJ BOJ BB BOB. A opäť záverečky. Najskôr beh v skupine o BOG, kde sa nám už nepodarilo dostať do užšieho výberu, ale v behu o JUNIOR BISa sme sa prebojovali opäť do užšieho výberu a skončili sme medzi 6 najkrajšími psíkmi. Po súťažiach sme si boli s Katkou a Orim porobiť fotky dvoch našich BOBistov ako sme ich nazvali a zároveň sme sa zastavili aj vo výstavnej kancelárií, kde sme si boli prevziať diplomy - Eve vďaka umiestneniam získala JUNIOR ŠAMPIONA RUMUNSKA a Orimu sa podarilo získať nielen ŠAMPION RUMUNSKA, ale aj GRANDŠAMPION RUMUNSKA. Ori zároveň splnil podmienky pre uznanie titulu C.I.E. Moc Orimu a Katke gratulujem. Postupne sme sa pobalili a vyrazili na cestu domov. Cesta domov už prebiehala domov hladko a v pohode. Na parkovisku v Rumunsku sme našli šteniatka a tu sa dostávam k téme Rumunsko a množstvo psov. Áno v Rumunsku je hromada voľne pobiehajúcich psov a teda, často vidíte na ceste nejakého psa zrazeného, či na parkoviskách suky a malé šteniatka. Na našom parkovisku bola pani, ktorá sa starala o čistotu záchodov (čo sa týka čistoty záchodov, všade boli záchody krásne čisté!!!). Šteniatka hneď na prvý pohľad neboli chudé, viditeľne im pani či ľudia, čo boli na parkovisku, dali nažrať. Dokonca nemali ani blchy! Boli strašne milé a krásne, že prirodzene človeka napadlo vziať si jedno domov. Ale samozrejme vyhral zdravý rozum a nechali sme ich pri ich mame a jediné, čo sme v tej chvíli mohli spraviť, nechať im granule, ktoré sme vyhrali a pokračovať na ceste domov...
Na záver by som chcela poďakovať šoférom za bezpečnú prepravu nás ľudí, ale najmä psov, Eve za zorganizovanie tejto akcie a všetkým, ktorí s nami cestovali a vystavovali. Strávili sme s Eve krásne 3 dni v krásnom prostredí a nebyť tej obrovskej diaľky, ktorá bola náročná nielen pre mňa, ale najmä pre Eve, veru by som si výstavu zopakovala. Ísť vystavovať do Rumunska je dobrá voľba, ale pripravte sa na to, že vás čaká veľa veľa kilometrov, cesta je únavná a náročná napriek diaľniciam a dobrým cestám. Ak očakávate, že pôjdete do Rumunska na výstavu a dostanete tam titul či šampionát zadarmo, zabudnite. Bola som len na jednej rumunskej výstave, ale rovnako ako je tomu na výstavách na Slovensku či v Českej republike, je to o preferenciach rozhodcu a o samotnom predvedení psa a ďalších faktoroch. Rovnako ako doma aj tam sa Vám môže stať, že zrovna na tej konkrétnej výstave budete mať v danej triede konkurenciu, či sa ocitnite sami, ale odídete bez titulu či dokonca so známkou, ktorú by ste ani vo sne nečakali. Podľa toho, čo som videla, ale počula aj od ostatných z výpravy, rozhodcovia rozhodovali prísne a korektne podľa pravidiel FCI a žiadna známka nebola zadarmo.... Je pravda, že vďaka vzdialenosti je obsadenosť nízka a možno chýba top konkurencia, ale celkovo hodnotím výstavu veľmi pozitívne. Dúfam, že som v Rumunsku nebola posledne...