Cesta je cieľ

Noxík leží vedľa mňa a pozerá na mňa "zamilovaným" pohľadom. Je spokojný a o pár sekúnd už bude spinkať. Milujem tieto chvilky, kedy sa spokojne natiahne vedľa mňa a svet je krásny. Počas týchto chvíľ ma vždy napadne niekoľko myšlienok s ktorými by som sa s Vami chcela podeliť.

Ako mnohí z Vás vedia, niekoľko rokov dozadu som sa s Estonkom vydala po novej ceste "Tréningom radosti". Tréning radosti je taký mix rôznych metód a štýlov, ktoré som pochytila a transformovala z rôznych seminárov. Niekto by tento tréning mohol nazvať aj pozitívna motivácia alebo pozitívne posilovanie, ja sa tomuto termínu chcem vyhnúť z jedného dôvodu. Nie som dokonala, nie som dôsledna a občas sa zabudnem a na Estona/Noxa tlačím či použijem niečo čo je v rozpore s týmito tréningami. Eston si tento tréning vždy užíva a sú vidieť pokroky. Žial v súčasnej dobe tréningov nie je veľa, ale o to viac si spoločne strávene chvíle užívame. Na podobnú cestu sa vydal aj Noxík. Stále sa v mnohých veciach "plácam" a na Noxovi je to krásne vidieť:) Kým Estonko vykríval mnohé moje nedostatky, Noxík je ako zrkadlo. Ale od tej doby čo som začala s Estonom pracovať, sa zmenilo veľa vecí. Tou najdôležitejšou je to, že už ma tak strašne netrápia chyby. Keď sa počas tréningu nedari, už ma nenapadajú myšlienky o guláši:) Chyby sa transformovali do príležitosi na čom musíme pracovať, aké rušivé vplyvy sa na tréningu objavili a čím sa Eston/Nox odmeňoval. Ďalšou vecou je, že som začala plánovať tréningy i skúšky. Problém nastal v istú chvíľu, kedy som sa zamerala viac na plánovanú skúšku ako na samotnú radosť z tréningu a učenia samotného. Mať skúšku je fajn vec, na druhej strane skúška je len čiastočný prehľad toho kde sme. Skúška, závod - doplňte si čo chcete, nie je cieľ. Je to len ďalší z milníkov na našej ceste... Cesta po ktorej ideme je tým cieľom. A som vďačná, že počas tejto cesty máme možnosť stretnúť fakt skvelých a inšpirujúcich ľudí. Menovať ich radšej nebudem, určite by som na niekoho zabudla :)