Tréning radosti pokračovanie

Pred časom sme Vás informovali, že prechádzame na "nový" druh tréningu - Tréning radosti. A ako nám to ide? A čo je základom tréningu? Základ je pozitívna motivácia, hra, shaping, naučiť psa učiť sa a chápať pánička a všetko ostatné ide už samé. Estonko sa neuveriteľne rýchlo učí nové prvky z dogdancingu a nielen z neho. Odkedy sme začali klikať, všimla som si, že ani s jedným "odklikaným" prvkom nemá problém, sám ho ponúka, robí rýchlo a radostne. Samozrejme, že každý z cvikov pilujeme, aby jednotlivé prvky vedel spraviť s posunkami či bez nich. Ani raz ho nenapadlo urobiť niečo iné, ako som po ňom chcela, začal sa viac sústreďovať na mňa a cvičenie. Tak som sa rozhodla poprerábať naše doteraz naučené cviky a začala som jeho neobľúbeným Ľahni. Čo sme sa kedysi s týmto povelom natrápili. Po pár cvičeniach s klikrom sa začal sám s radosťou hádzať o zem - žiadne vymýšľanie alebo pomalé ľahnutie. Kliker sme začali používať aj v dennom živote, kde nám veľmi pomáha. Ono kliker nie je zázračná krabička na úspech, to v žiadnom prípade. Kliker nám len pomáha označiť ten správny moment, ktorý potrebujem, aby Eston vedel, že "toto je to, čo panička chce, aby som spravil". Príklad: denne chodíme na naše lúky, kde sa pasú srnky a občas striehne lesná stráž:) Občas sa Estonovi podarilo odbehnúť si za srnkami, nikdy nie viac ako tých 100 metrov, ale lesnej stráži by stačilo aj to:(( Takže som to chcela zmeniť. V minulosti trhnutie ani ohriaknutie či ine metódy nepomohli... Tak som to skúsila s klikrom. Pred prechádzkou som si dobre popremýšľala, čo budem odklikávať ako správne a čo chcem aby začal robiť - krôčik po krôčiku. Postupne som zvyšovala nároky toho, kedy dostane daný klik, tak aby som ho dostala kde chcem ja. Na posledných prechádzkach nám srnky pripravili malé skúšky. Doslova okolo nás obiehali koliečka v takmer tesnej blízkosti, Eston na voľno resp. stopovacie vodítko na sebe má ale je len voľne položené na zemi (pre kľud lesnej stráže:D). Eston sa na srnky len pozrel a hneď sa priraďoval ku mne a čakal kým mu dám odmenu. Potom si ich prestal všímať a ja som mu hádzala loptičku, však čo na tom, že pár desiatok metrov od nás sa pásli ďalšie srnky:)) Jednoducho sa Eston rozhodol vlastným rozumom, čo v takejto situácii spraviť, aby zo mňa vydoloval ten jeho obľúbený piškot, syrček, páročku či len loptičku. Iným príkladom je dnešný deň. Vraciame sa domov z prechádzky. Ideme okolo domu, kde spoza plota na nás zúrivo štekajú dvaja väčší psy (RR a kríženec). Ešte som si tak v duchu hovorila, že keď tí raz preskočia, to bude iný mazec:D Ani nie pár metrov od nich registrujem za nami rýchly pohyb a to RR preskočil plot a fujazdil za nami. Kľudne pokračujem ďalej, ale už aj Eston registruje psa! za nami. V duchu už vidím tú melu, ale akoby sa nič nedialo idem ďalej. Eston však zastava a čaká kým pes dobehne tých pár metrov k nemu a očuchá zadok a on urobí rovnako. Keď sa očuchajú stačilo tomu RR povedať: "Ideš domov potvora!" RR sa potom už len otočil a už som len videla ako preskakuje plot späť domov. Estonka som vychválila, dostal mňamku a už sme pokračovali v ceste domov. Celé stretnutie prebehlo bez vrčania či bitky. Kto pozná Estona ani neuverí, čo tu píšem, ale je to naozaj tak. Eston tréningom začína získavať nadhľad nad situáciami a učí sa ich riešiť kľudne a pokoji, vidieť na ňom ako mu stúpa sebavedomie, je hravejším, veselším a pokojnejším psom. Ešte máme pred sebou veľmi veľa na práci, ale spoločnými silami to s Estonkom zvládneme:)