Ako Estonko vrtulník naháňal

Slniečko sa ráno ukázalo a my sme ako vždy museli vyraziť na prechádzku, kde si Estonko svoje kostičky vždy dobre ponaťahuje a začne svoj deň tou správnou labkou.  Na začiatku si vždy trošku počuchá a potom zvyšok cesty si ja precvičujem hádzanie aportíka (loptička na šnúrke) a Estonko o dušu za aportíkom behá akoby mal vrtuľu v zadku, skáče, občas stihne aj kotrmelec a s jazykom na veste prinesie, aby som opäť raz hodila. Už ho ani srnečky nerozhodia a bere ich len ako zdroj na získanie mlsky:)  Už presne vie, kde srnky bývajú, takže už naťahuje tú svoju zvedavú hlavu, aby ich zazrel a tvári sa že vidí srnky aj keď ich nevidí a to len preto, aby získal pohladenie či kúsok mňamky:))  Dnes nás však na prechádzke niečo nové predsa len prekvapilo.  Už sme schádzali z lúk, keď tu zrazu tesne nad našimi hlavami preletel  záchranársky vrtulník... Keby šiel v normálnej výške, ani sa nad tým nepozastavíme, ale letel doslova tesne nad nami a krúžil dokola akoby niečo hľadal. Estonka to najskôr mierne rozhodilo a usúdil, že je to možno väčšia srnka, ktorá sa chce naháňať a tak sa za vrtulníkom rozbehol, ale v okamžiku môjho zakričania "Esi späť!", prudko zabrzdil a hnal sa späť k nám.  Potom už len na vrtulník mrkol jedným okom a riešil ďalej svoje myšačince:)