Život s PP psom alebo náš život

Dnes som na internete opäť raz čítala diskusiu o problematike psov s PP alebo bezPP.  Každý uvádzal svoje argumenty, prečo mať psíka s preukazom pôvodu (sPP) i dôvody prečo nemať psíka bez preukazu pôvodu (bezPP). Nasledujúce riadky nebudú kompilátom rôznych dôvodov, ale len spŕškou myšlienok dotýkajúcich sa tejto problematiky.

Náš prvý pes bol pes s preukazom pôvodu. Kardoško bol skôr psom starých rodičov. Starí rodičia si Kardoša zaobstarali z chovateľskej stanice, ktorá chovala národné plemeno - Slovenských kopovov. Napriek tomu, že mal psík preukaz pôvodu, nemohol byť použitý do chovu, kryptochoid. Ale to nám naprosto nevadilo.  Hoc sme Kardoška milovali, stále sme túžili po vlastnom psíkovi, ktorý by býval s nami. A jedného dňa sme vo výťahu stretli našu susedu. Susedovci mali nádherného kríženca bradáča, ktorý mal perfektnú povahu a nám sa aj exterierovo veľmi páčil. Fredyho sme pred nimi neustále veľmi chválili a oni nám vtedy s radosťou oznámili, že Fredy nakryl krásnu fenečku po rodičoch s preukazom pôvodu.  O pár týždňov sme sa dozvedeli radostnú novinu, že sa čoskoro narodia šteniatka.  A tak v 5 týždňoch pribudla do našej rodinky Asta. Pre nás nádherná, milovaná a šikovná sučka. Asta k nám prišla s malou výbavičkou a radami ako sa o ňu starať, kedy k veterinárovi na očkovanie atď.  Užívali sme si krásne šteňacie obdobie, ale jedného dňa nastali zdravotné problémy, ktoré sa s nami vliekli až do jej posledného dňa. Ako rástla, postupne sme zistili, že sa na bradáča podobá menej a menej a hoc aj teraz v nej môžete identifikovať bradáča, bradáčom proste nebola. Vďaka tomu, že Asta ako šteniatko odišla príliš skoro od maminky, nestihla sa naučiť komunikovať s ostatnými psíkmi, k tomu pribudli aj zdravotné problémy ako napr. LP, mala silnú reakciu na búrky, streľbu, ale aj napriek všetkému sme ju moc ľúbili a moc sme za ňou smútili, keď nás opustila v krásnom veku 13 rokov. A tu si dovolím spraviť krátku zastávku v mojom príbehu. Asta bola pre nás nádherná, šikovná sučka so super povahou. Občas nás napadlo, že by bolo pekné mať po nej šteniatka a niektorí nás aj veru zastavovali, či neplánujeme po nej v budúcnosti nejaký ten odchov a určite to zabráni vzniku rakoviny radili nám. Našťastie sme už v tom čase mali dosť rozumu na to, aby sme povedali nie. Nakoľko nám však na záver svojho života ochorela na rakovinu mliečných žliaz, pred veterinárom sme si veru povzdychli: "Škoda, že sme s ňou tie šteniatka nemali. Teraz by nemusela takto trpieť. Len viete pán doktor, na tie šteniatka, na pôrod a odchov sme sa necítili ...." A aké to bolo prekvapenie, keď nám veterinár povedal, že tento mýtus jedneho odchovu ako prevencia rakoviny sa už dlho traduje. Vedci už dávno dokázali, že odchov čo i len jedného vrhu nemá vplyv na budúci rozvoj rakoviny u feny.  Dokonca ani odchov jedného vrhu ako prevencia vzniku falošnej brezosti nefunguje.  Odchovom čo i len jedného vrhu zdravie našej sučky nezlepšíme, na svet sa narodia len ďalšie bezpapierové kríženčeky, ktoré sa vetšinou objavia na ulici ako nechcené či vďaka tomu, že nepoznáme rodičov, súrodencov, nemáme zdravotné vyšetrenie, prosto sa môžu objaviť choroby, ktorými budú šteniatka trpieť a s nimi aj ich majitelia, ktorí sa o nich starajú a milujú... A tak sme nakoniec boli radi, že sme sa v danom čase do "chovu" nepustili.

V posledných rokoch Astinho života sme postupne zisťovali ako je to vlastne s tým preukazom pôvodu, čo je preukaz pôvodu a čo nie je, ako je to s bonitáciou a uchovňovaním atď. A padlo rozhodnutie kúpiť si ďalšieho psieho kamoša s preukazom pôvodu. Zistili sme totiž, že šetriť na psovi proste nestojí vôbec za to. Skúste sa zamyslieť nad nasledovným príkladom.  Ráno dostanete chuť na chleba s maslom. Doma však nemáte ani chleba ani maslo. Oblečiete sa a vydáte sa do obchodu. Už dopredu viete, že máte len 28 czk (1 euro). Prídete do obchodu a vtom zbadáte úžasnú akciu na chleba a maslo od značky "Krásne a lacno" len za 25 czk (0,90 eur).  Natešene si výrobky v krásnych obaloch kúpite a donesiete domov. A aké rozčarovanie zažijete, keď zrazu zistíte, že chlieb síce vyzerá ako chlieb, ale má divnú chuť a je tvrdý ako kameň. Po rozbalení masla zistíte, že maslo je pokazené a hodí sa len do smetí. A tak zrazu máte doma chlieb a maslo, ktoré vyzerajú ako to čo ste chceli, ale v skutočnosti sú oba výrobky vhodné len na vyhodenie.  Takže moja otázka je koľko ste vlastne ušetrili?! Nebolo by lepšie počkať do ďalšieho dňa, kedy Vám príde výplata a kúpiť si to vaše obľúbené, hoc o niečo drahšie maslo a chleba?  Myslíte si, že je to prehnané alebo že psa a tieto produkty nemôžem porovnávať? Možno máte pravdu. Nemôžem.  Pes je totiž živá bytosť a v prípade kúpy psa, psa si kupujete na cca 10-16 rokov!  Ale vrátim sa k nášmu príbehu...

Keď smútok za Astou trochu upadol, našli sme v knihe plemien nášho ďalšieho psíka- hovawarta. Na internete sme si našli chovateľskú stanicu, ktorá v tom momente splňovala naše podmienky a začali sme s pani chovateľkou komunikovať. Dozvedeli sme sa veľa nových vecí, mali sme možnosť vidieť matku šteniat, sestru šteniat, ukázala nám zdravotné vyšetrenia a veľa ďalšieho. Keď sa šteniatka narodili mali sme možnosť šteniatko navštevovať a už od malička vidieť ako sa ten náš malý darebák vyvíja.  Nakoľko šlo o veľké plemeno, rozhodli sme sa vstúpiť do neznámej rieky výcviku a cvičákov... Hoc na začiatku sme s Estonom nič extra neplánovali, mal to byť len strážny pes na dvor, pre mňa osobne sa otvoril nový svet.  Zrazu sme spoznali množstvo super ľudí, s ktorými sa kamarátime už 6 rokov, zamilovala som si kynológiu a celkovo svet psov.  A hoc sa počas tohto obdobia veľa zmenilo, do života prišli milé i nemilé situácie, sme radi že po našom boku je pes, ktorého milujeme, ktorý vyzerá ako hovawart, má povahu hovawarta, ale najmä je zdravý. V súčasnosti už neobiehame výstavy ani cvičiská ani akcie, ale je úžasným parťákom mojich rodičov, ktorých nadovšetko zbožňuje a oni ho milujú natoľko, že sa s ním nedokázali rozlúčiť a po mojom odchode z rodného hniezda sa rozhodli, že bude žiť s nimi a za nič na svete ho nepustia. Však je to ich "chlapček". 

Rok po odchode som zistila, že život bez psa nie je pre mňa život.  Nakoľko, ale žijem v podnájme a hľadať nový domov s veľkým psom nie je sranda, rozhodla som sa pre nové plemeno.  A to sa stalo mojou doživotnou láskou. Spísala som si kritéria, čo by mala chovateľská stanica, chovateľ a rodičia môjho budúceho psa spĺňať a vyrazila som na návštevu prvej stanice zo zoznamu. A mno, už som v nej aj zostala. Naprosto ma dostal úžasný Timíček, ktorý je dodnes mojou srdcovkou. Pani chovateľka mi rovnako porozprávala čo je ten papillon zač a keď som si neskôr pozisťovala, aký je úžasný krycí psík Maxík, moje rozhodnutie sa prehlbovalo. Vďaka informáciam z rodokmeňov som sa dopátrala v roku 2011 až k predkom do roku 1995!! Mala som možnosť preštudovať nielen to ako boli predkovia, ich súrodenci, potomkovia na tom zdravotne, ale aj exteriérovo a mnohí z nich sa venovali aj výcviku. Vďaka informáciam som sa mohla dopátrať aj k niekoľkým ľuďom, ktorí pred x- rokmi mali  prapraprapraprapraprastareho otca, či mamu alebo sestru a niektorí boli ochotní porozprávať aký bol psík na tom povahovo, akými prípadnými chorobami trpel, čo boli jeho prednosti a čo "nedostatky". Takže ešte pred odberom som mala predstavu ako to s tým mojím drobcom bude. A tak bolo rozhodnuté a malý motýlik Noxík rozšíril našu smečku.

Ako ste sa mohli dočítať na našej stránke, Noxík nie je úplne zdravotne v poriadku. Žial sa nedá celkovo povedať, čo spôsobilo naše problémy... niečo z genetiky? civilizácia? zlé kŕmenie? očkovanie? alebo proste smola?! Ťažko 100% povedať. A je zbytočné nad tým polemizovať a zhadzovať vinu na chovateľa, mňa ako majiteľa, majiteľa krycieho psa či inú osobu.  Proste pes je živý tvor a nech sa ako ľudia snažíme akokoľvek, niektoré veci nedokážeme na 100% ovplyvniť. A tu nastáva jeden zo zásadných rozdielov medzi psom s PP a bezPP. Naša chovateľka nezaliezla pod najbližší kameň a neprestala s nami komunikovať, ani na nás nehodila milion dôvodov, prečo sme my zodpovední za stav psa... Miesto toho sme naprosto v pohode spolu komunikovali, pomáhala nám pri hľadaní riešenia ako zachrániť nášho miláčika. 

Ďalším rozdielom medzi psom s PP a bez PP je kúpno-predajná zmluva. Na základe zmluvy presne viete na čom ste. Viete aké máte povinnosti voči chovateľovi, ale rovnako aké povinnosti má chovateľ voči vám. Máte tam stanovené aj podmienky "reklamácie" psíka, podmienky ďalšieho predaja či návratu do chovateľskej stanice a mnoho ďalšieho. Vždy záleží na tej ktorej zmluve. Je to vlastne podobné ako keď si kupujete botasky. Na trhu si kúpite botasky Adidaaas. Ste nimi nadšení, ale týždeň po kúpe výdatne prší a botasky sa rozpadnú.  Hoci zo zákona máte právo na vrátenie peňazí, na trhu už predávajúceho nenájdete alebo vám prípadnú reklamáciu zamietne s tým, že to neboli topánky do dažďa a vy ste to predsa museli vedieť a atď. Nakoniec máte síce topánky, ktoré sa na Adidas topánky podobajú, nezaplatili ste za ne hromadu peňazí, ale pri prvých problémoch už s nimi môžete spraviť jediné. Šup do smetí. Možno teraz namietate, že podobne skončíte aj so značkovými botaskami. Áno, môžete.  Ale máte viac možností ako sa brániť v  prípade nedostatkov, máte zmluvu a verte, že mnohé značky si veľmi zakladajú na svojich zákazníkoch (ako je to v prípade Adidasu, to netuším :D)

Takže aké sú plusy mať psa s preukazom pôvodu? Možno som na niektoré zabudla, ale nie je problém pridať ďalšie... 

• Máte prístup k rodokmeňom budúceho psa, kde zistíte na základe informácií kto boli predkovia, aké mali zdravotné vyšetrenia, prípadné výstavné či pracovné úspechy. Rovnako ste schopní dohľadať ďaleko do minulosti aj to ako pes vyzeral, nájsť prípadného majiteľa predka a porozprávať sa s ním o jeho psíkovi a čo môžete očakávať od svojho budúceho psíka
• Máte možnosť byť v neustálom kontakte s chovateľom psíka. V súčasnosti je už štandardom, že chovatelia poskytujú tzv. chovateľský servis. Pod týmto pojmom sa chápu rôzne veci a je na chovateľovi, aby vám vysvetlil, čo si on pod týmto pojmom predstavuje.... často ide o pomoc pri výstavách, rady k výchove či výcviku, pomoc pri výbere krmiva či stravovania,  zodpovedajú občas absurdné otázky, sú vďační, keď im s radosťou a pýchou zasielate fotky a správy vášho milovaného šteniatka, v prípade, že potrebujete odcestovať mnohí chovatelia nemajú problém ubytovať psíka u seba doma a veľa veľa ďalšieho...
• Máte uzavretú kúpno-predajnú zmluvu s presne definovanými pravidlami pre majiteľa i chovateľa, čo umožní v budúcnu lepšiu komunikáciu a v prípade problémov sa máte o čo oprieť
• Hoci si na začiatku beriete psíka "len" na záhradu, dobre sa zamyslite... Prečo ste sa rozhodli pre toho konkrétneho psa resp. plemeno. Aby ste zrazu nezostali prekvapení, že ten strážny Alík plemena hovawart, ktorý mal strážiť dvor, absolutne nestráži, dokonca sa z akýchsi zázračných dôvodov nepodobá na tých rodičov, ktorí vám boli pôvodne ukázaní na fotkách. A o čo väčšie prekvapenie, keď zrazu v dvoch rokoch zistíte, že pes má tak vysokú dyspláziu, že pomaly nevládze chodiť.  Nebolo by už potom lepšie v prípade, že nechcete investovať veľa do kúpy psa, zájsť do útulku a adoptovať si psíka, ktorý vás bude milovať? 
• Možno si teraz hovoríte, že nechcete chodiť na výstavy, či výcvik, ale takto sme začínali snáď všetci. A zrazu sme aj my padli do kolotočov výstav, seminárov, výcviku a už si svet bez tohto nevieme predstaviť. Môžete namietať, že existujú predsa rôzne orieškády a iné akcie, kde sa nakoniec môžete so svojím psíkom pochváliť. Áno, ale mne osobne nedávajú žiadny význam. Je to len krásna príležitosť stretnúť krásnych a milých orieškov, ktorí mnohí pochádzajú z útulkov a ktorí našli skvelých majiteľov, ktorí sa o nich starajú s láskou a sú na nich rovnako pyšní ako aj my majitelia psov s PP. Narozdieľ však od majiteľov psov bez PP, mnohí do psa bez PP nepôjdu. Miesto toho nabudúce opäť ponúknu spokojný život psej dušičke, ktorá vďaka nezodpovednosti ľudí a množiteľov prišla na svet a hneď sa ocitla na tvrdej dlažbe, bola týraná, nechcená, nadbytočná hoc nespravila nič zlé. Ako všade aj chov psov je o peniazoch. Rozdieľ je ale v prístupe. Koľkí chovatelia bez PP investujú peniaze na preventívne! zdravotné vyšetrenia, venujú svoju dovolenku a ďalší čas po príchode šteniatok na svet. Zamyslite sa, či  chovatelia  bez PP vstávali každé dve hodiny ku kŕmeniu, či počas dňa boli neustále šteniatkam k dispozícií a starali sa o ich zdravie ale i ďalší ich vývoj, ktorý sa dá ovplyvniť. Boli šteniatka bezPP kŕmené kvalitným žrádlom(krmivom), boli niekoľkokrát odčervené. Poskytol im chovateľ bezPP správny vstup do života prostredníctvom socializácie? Keď sa zamyslíte nad týmito všetkými faktormi, k tomu prirátate cenu za krytie s krycím psíkom, vystavenie krycieho listu, cestu často niekoľko tisíc kilometrov, doplnky výživy, kŕmenie šteniat a matky, vyšetrenia u veterinára, odčervenia, očkovania, čipovanie, vystavenie Pet Passoportu, vydanie preukazu pôvodu atď, užasnuto môžete zistiť, že za do sumy bez PP psa nezmestíte ani keby ste chceli. Že nepotrebujete psa po zahraničnom psovi či výstavnom borcovi a podobne. Okay, nájdete tu aj také odchovy, ktoré sú cenovo o niečo nižšie, ale ani tie sa vďaka výdavkom na starostlivosť o suku a šteňatá nižšie nedostanú.  Zamyslite sa aj nad ďalšími otázkami... Je naozaj vhodné, aby šteniatko bolo predané na parkovisku, nesnaží sa len zakryť nevhodné podmienky na odchov šteniat, ktoré mnohé chovateľské kluby kontrolujú? Je naozaj tá fena budúcou matkou šteniat? Nie je to len "výstavná" fena o ktorú sa starajú a ktorú predvádzajú zvedavým buducím majiteľom? Mal chovateľ bezPP vedľa seba osobu, ktorá pozná plemeno a dokáže poradiť a zhodnotiť daný odchov, či sa šteniatka správne vyvýjajú, akými nedostatkami v budúcnu je možné počítať, a ako je na tom matka šteniat? Je fena po šteniatkach psychicky i fyzicky aktívna, bez ďalších zdravotných problémov?  Áno, možno šteniatko daného plemena nebude stáť 10-tisíc, ale len 4-tisícky, ale porovnajte si ten rozdieľ čoho všetkého sa vášmu novému šteniatku dostalo v tak dôležitom období po pôrode, ale vlastne už pred pôrodom, kedy sučka musí byť primerane živená, býva často pod drobnohľadom veterinára, či sa všetko deje tak ako má... Mno neviem ako vy, ale keď sa pozriem na celú vec po finančnej stránke, tak vlastne za tie 4 tisícky dostanete možno psa daného plemena, v lepšom prípade budem dúfať, že nebude trpieť nejakou desnou chorobou ako napríklad dysplázia, epilepsia atď, šteňa častokrát nebolo ani raz odčervené a tak na veterine sa niekoľkokrát obrátite, aby šteňa bolo zdravé bez parazitov, parkát sa otočíte kvoli očkovaniu. Za tie 4-tisícky môžete len dúfať, že pes bude po povahovej stránke v poriadku a že keď dospeje, nebudete riešiť jeho úlety... Však čo, psa dám utratiť a kúpim si nového opäť bezPP za ďalšie 4 tisícky aj tak som stále v pluse. Nie je tomu tak, už ste investovali peniaze do veterinárov, svoj čas a v prípade rodiny a detí aj kus svojho srdca. Nebolo by lepšie radšej investovať hneď na začiatku do psíka, ktorý bude vyzerať ako dané plemeno (v prípade neštandardného šteňata viete, v čom sa bude odlišovať), bude povahovo na tom ok, budete v neustálom kontakte s chovateľom a bude len a len na vás či začnete s výstavami, výcvikom alebo sa psík stane vaším rodinným parťákom, ktorý s vami zostane najbližších 10-16 rokov?

1. Je to piate šteniatko v rade. Preukaz pôvodu dostávajú len prvé tri šteniatka = KLAMSTVO. Každé šteňa, hoc by bolo aj 15, dostane preukaz pôvodu.
2. Šteniatko má exteriérovy nedostatok, ktorý zavinil, že šteniatko nemá PP = KLAMSTVO. Aj neštandardné šteniatka dostávajú preukaz pôvodu!
3. Nechcem sa zúčastňovať výstav ani výcviku, nepotrebujem psa s preukazom pôvodu = nikto vás do výstav ani výcviku nebude nútiť. Je to len a len na vás. Je ale dobré mať otvorené dvere, v prípade, že by ste o to o pár rokov mali záujem... a možno ani vy nie, ale možno vaše dieťa sa rozhodne skúsiť výstavy, či výcvik...
4. Len šteňatá od ľudí z výboru majú šancu zbonitovať = KLAMSTVO
5. Šteňatá teraz nemajú preukaz pôvodu, ale stačí keď sa pôjdete zaregistrovať neskôr do klubu, na ČMKU, SKJ, FCI atď a papiere dostanú = KLAMSTVO. Je presne stanovený proces ako šteniatka dostávajú preukaz pôvodu, vy ako majiteľ si preukaz pôvodu nemôžete dodatočne vybaviť
6. Šteňatá preukaz pôvodu samozrejme dostanú, ale neskôr zistíte, že preukaz pôvodu je len očkovací preukaz prípadne PET PASS. K nahliadnutiu ako vyzerá Preukaz pôvodu na Slovensku a ako vyzerá PET PASS
7. Šteniatka majú rodičov s preukazom pôvodu, ale oni samotné preukaz pôvodu nemajú = vždy sa pýtajte prečo? Prečo rodičia s preukazom pôvodu majú šteňatá bezPP. Neboli zbonitovaní?   Majiteľom sa nechcelo chodiť po výstavách? Pes mal úraz, ktorý ho vyradil z chovu (aj s týmto klamstvom som sa už stretla)...Nižšie uvádzam príklad hovawartov a papillonov, sami zhodnoďte, či je bonitácia až taká náročná... 

1. Preukaz pôvodu
2. Absolvovanie zvodu mladých (psa zhodnotia po exterierovej stránke)
3. RTG na DBK 0/0, prípadne 1/1 - v tom prípade sa umožňuje len 1 vrh
4. Absolvovanie jednej výstavy od triedy mladých s hodnotením min. veľmi dobrý
5. Absolvovanie bonitácie: video ako to vyzerá na tej bonitácií tu: https://www.youtube.com/watch?v=U53eJORxRZM
   • z posúdenia exteriéru jedinca včítane merania potrebných mier. Záznam vyhodnotenia sa robí do predtlačeného formulára (bonitačná karta), ktorý zahrňuje detailné a kompletné zhodnotenie v zmysle štandardu plemena
   • Pri skúške povahy sa hodnotí:
     • správanie psa počas merania a predvádzania
     • správanie psa pri prechode skupinou osôb a reakcia na streľbu
     • odvaha a bojovnosť, podľa kritérií skúšky SVV1, (pri napadnutí psovoda - bez povinného zákusu)

• Preukaz pôvodu
• Na bonitáciu nemusí byť jedinec upravený ako na výstavu. Posudzovateľ môže vylúčiť z posudzovania jedinca špinavého, nečesaného, splstnateného alebo zahmyzeného. Posudzovateľ vylúči z posudzovania jedinca, ktorého chovanie bráni vykonaniu váženia, prehliadke chrupu a semenníkov. U nekľudných jedincov sa váženie opakuje 3x a z navážených hodnôt sa vypočíta priemer.

Na záver by som chcela ešte povedať pár slov. Mnohí z nás majú psíkov s preukazom pôvodu a napriek tomu nie sme chovatelia a nechováme. Je to len na našom rozhodnutí, či chceme, aby náš pes mal alebo nemal potomkov v prípade, že pes úspešne absolvoval bonitáciu a spĺňa povahové, exteriérové a zdravotné podmienky daného plemena.  Mnohí z nás majú ešte vyššie kritéria na to ako by mal krycí pes či chovná fena vyzerať.  Chovatelia nás nenútili do výstav, výcviku. Napriek tomu sú veľmi šťastní, že dávame ich šteniatkam skvelé domovy naplnené láskou a starostlivosťou. Sú radi, že im posielame správy o tom ako sa psíkom darí, ako sa vývijajú a boli radi aj za prípadné správy o rôznych zdravotných problémoch či iných situáciach. Chovatelia si uvedomujú, že pes je živý tvor a veľa veci neovplyvníme nech sa snažíme akokoľvek. Chovatelia nie sú bohovia, ktorí vám zaručia dokonalé zdravé, dokonalý exteriér či povahu.  Napriek tomu dávajú do chovu všetko najlepšie zo seba. Trávia hodiny na výstavách, kde hodnotia ich psov po exteriérovej stránke, na cvičákoch, trávia "dni a noci" pri plánovaní vrhov (skúmanie rodokmeňov, fotiek, potomkov, zdravotné vyšetrenia, často sa sami idú na krycieho psa pozrieť ako sa správa v reálnom živote, ako vyzerá...). Často výber správneho krycieho psa trvá aj nieľkoko mesiacov. Mnohí z nich cestujú tisícky kilometrov, aby priniesli novú krv alebo sa rozhodli nakryť pre nich pánom dokonalým. Mnohí z nich sú "na nervy" počas pôrodu aj po pôrode, lebo chcú priniesť šteniatkam len to naj. Sú ochotní vstávať x krát za noc, aby skontrolovali šteniatka, či je všetko ako má byť. Dávajú im všetok voľný čas, aby sa šteniatka socializovali, aby dostali to naj krmivo, proste aby ten ich vstup bol čo najlepší, aby následný život s novými majiteľmi bol proste naj.  Nedivte sa, že vás mnohí chovatelia spovedajú a lustrujú viac ako sa skúmajú naši politici :)  Uvedomte si, že pre mnohých chovateľov šteniatok s PP sú tie šteniatka niečo ako ich vlastné deti a preto sa starajú o to, aby sa dostali do toho naj domova.  Uvedomujem si, že ceny za papierového psa sú často veľmi vysoké. Tu máte niekoľko možností. Dohodnúť sa s chovateľom o možných splátkach, nájsť si šteniatko, ktoré je síce naprosto v poriadku, len vďaka exterierovej chybe  nebude chovné a teda často jeho cena je o hodne nižšia než cena jeho súrodencov, ktorí majú výstavné a chovné predpoklady.  A ak nemáte ani na toto šteniatko, vo vašom okolí je iste útulok, v ktorom na vás čaká šteniatko či starší pes, ktorý vás zahrnie láskou:) A možno sa teraz zamyslíte, rok či dva počkáte, vytvoríte si vhodné podmienky, našetríte dostatočné množstvo peňazí, oslovíte chovateľa a nastane ten deň D a vy si konečne pôjdete pre to vaše vysnívané šteniatko s preukazom pôvodu.